Košický diamant nad hrobmi velikánov: Duchoňa, Husáka, Dubčeka a Tisa | » Print vladimirgurtler

Sú dni, keď aj brutálni receSISti, akými sú členovia košického diamantu prejavia svoju ľudskosť a pokoru. Takým dňom sú aj dnešné Dušičky. V tento vážny deň roku 2010 sa dušičky nižšie uvedených odobrali navštíviť iné dušičky. Symbolické a skutočné cesty našich za dušičkami boli rôzne, tak ako boli rôzne dušičky, ktoré boli nami navštívené. Na Dušičkách sme sa zamysleli, vo vlastnom vnútri popremýšľali, a nad hrobmi, či fotkami mŕtvych si uvedomili aj nasledovné:

1. Pišta – a simple slivkár – nosič vodky pre skupinku: „Alkohol je metlou ľudstva a moja cesta na hrob Karola Duchoňa – génia ako som ja, ktorý sa upil na smrť ma primäla k myšlienke, že by bolo vhodnejšie obmedziť moje denné dáfky slifky. Inač čoskoro budem tam HORE spievať si s Karolom v DOLINÁCH. Ja však radšej by som si ešte tunák DOLE s Gürtlerom a ostanými členmi košického diamantu zaspieval WE ARE THE CHAMPIONS.“

pustite si priatelia moji pravdiví velikána Karola Duchoňa, ale zas nie často, aby Vás clivota nepremohla a nezaháňali ste ju vysokými dáfkami alkoholu ako to robil Karči a sem tam robím aj ja.

2. Ištván – pôvodom Maďar, túžiaci po obsadení Dolnej zemi a vzniku veľkého Slovenska – ochrankár skupinky: „Moja návšteva dušičky Miklósa Horthyho z Nagybánya – rakúsko-uhorského admirála, maďarského politika a v rokoch, 1920–1944 ríšskeho správcu Dolnej zeme zahŕňajúcej aj moju rodnú KASSu bola viac ako komplikovaná. Ponajsamprv som uvažoval navštíviť admirálov hrob v Portugalsku za zlaté zdedené zubné korunky po mojej Nagymama. Neskôr mi bolo povedané, že v roku 1993 boli ostatky Horthyho prevezené do Maďarska, kde boli pochované na rodinnom majetku v meste Kenderes a tak som si povedal, že radšej si zlaté korunky nechám na horšie časy KRÍZY a nad dušičkou Admirála sa hlboko zamyslím pri sviečke, fotečke a silva pálenke.“

Nagymama nie raz spomínala na Admirála ako vstúpil na bielom koni do našej Kasse a ako potom našich spakoval a z 10 000 sa ich po WW2 vratilo len 300 do Košíc. Tie zubné zlaté korunky mi odkázala a vraj ich mám chrániť ako oko v hlave, čo aj činím, lebo ZLATO zlatom bolo a zlatom furt bude. Hoc, keď sú nad Vami dva kubíky zeminy, či zlato máte alebo nemáte, už Vám to je jedno

3. JUDr. Vladimír Gürtler – po reklame s Matovičom úspešný advokát z Košíc – financ majster skupinky http://vladimirgurtler.blog.pravda.sk/2010/08/05/matovic-tara-a-ja-nestiham-reagovat/:„Po návšteve hrobu mojej mamky v PO som si o5 povedal, že bod môjho programu: POSTAVIŤ HOSPIC má zmysel. Uvidíme, či ako kandidátovi na poslanca do mestského zastupiteľstva v Košiciach za volebný obvod č. 1: Sever, Kavečany, Džungľa mi Košičania svojim hlasom povedia ÁNO hospicu v Košiciach, alebo o HOSPICI začnú uvažovať, až keď im príbuzní začnú umierať v smutných a neľudských podmienkach pred vlastnými očami. http://www.7statocnych.sk/hospic/“

4. Tóno – štátny zamestnanec – donášač skupinky:„ S Josephom G. sme sa spoločne vybrali vlakom do Bratislavy za dušičkami prezidentov. On za prvým prezidentom SR – Dr. Jozefom Tisom a ja za posledným prezidentom ČSSR – Dr. Gustávom Husákom. Tú trýzeň duše, keď som uvidel hrob Gustáva Husáka na cintoríne v bratislavskej Dúbravke, aký je opustený a zanedbaný dokáže pochopiť len pravý a skutočný komunista. Nesvietila na ňom jediná sviečka. Okrem mojej. Uvedomil som si, aký je život pominuteľný, ale keď som už bol v Bratislave, povedal som si, že navštívim aj hrob iného významného slovenského KOMUNISTU. Hrob Alexandra Dubčeka v Slávičom údolí žiaril mnohými plamienkami sviečok a jednu vyhasnutú sviečku som aj ja vzal zo susedného hrobu a zapálil tomuto komunistovi. Pri hrobe Alexandra som postál a premýšľal. Prečo jeden KOMUNISTA má hrob pokrytý sviečkami a druhý KOMUNISTA, hrob nepokrytý sviečkami? PROČ ? Veď obaja boli veľkými KOMUNISTAMI. K hrobu Alexandra prišiel aj môj známy z Prešova, ktorý žije v BA. V ten moment mi hlavou prebleskla spomienka na ďalšieho Alexandra a riekanka z môjho detstva: Od Prešova ide vlak. Sedí na ňom Šaňo Mach. Všetci Židia utekajú, lebo majú strach. Vybral som sa teda hľadať hrob ďalšieho slovenského velikána – Šaňa Macha. Začalo sa stmievať. Radšej, akoby som zablúdil medzi hrobmi a mŕtvymi dušami, otočil som sa naspäť na Hlavnú bratislavskú železničnú stanicu, počkať na Josepha G. a šupky dupky nočným vlakom do Prešova.“

hrob ešte pred tým, ako som ja jediný zapálil sviečočku. Bolo mi smutno, ako už ľudia zabudli, že Dr. Husák sa zaslúžil o federáciu Slovenska

aj táto pani, ako mnohí iní si spomenula na veľkého KOMUNISTU, súdruha Dubčeka

5 Joseph G. z Medzeva – ponižší, mierne krívajúci 30tnik – ideológ skupinky: „Financmajster skupinky košického diamantu JUDr. Vladimír Gürtler mi pre znížený rozpočet skupinky, nateraz presmerovaný na komunálne voľby v Košiciach a podporu 7statočných – www.7statocnych.sk zatrhol moju púť za hrobmi a dušami vodcov Veľkonemeckej krajiny – zemi mojich predkov. Tak som sa pobral s Tónom vlakom do Bratislavy. Na Martinskom cintoríne pri symbolickom hrobe prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 Jozefa Tisa som sa zamyslel nad osudom a dušami vyvolených a iných velikánov. Nech je Dr. Tisovi a aj všetkým slušným doktorom s výnimkou doktora mengeleho zem ľahká. Keby našim dal Dr. Tiso viac výnimiek počas WW2, tak aj by som sa prihovoril za jeho blahoročenie na najbližšom stretnutí košického diamantu, ale keďže tak neučinil, tak nie. “

Hrob prvého prezidenta SR - Dr. Jozefa Tisa som navštívil nielen ja, ale aj iní pamätníci Slovenského štátu

Ako vidíte priatelia naši pravdiví, život je nevyspytateľný. Tak ako naše návštevy dušičiek aj Vaše návštevy dušičiek predpokladám boli chvíľkami na zmyslenie sa nad životom. Škoda, že nad podstatou života sa zamýšľame iba raz za čas, najmä počas Dušičiek. 😥 Ak by sme sa zmýšľali častejšie, uvedomili by sme si možno aj, že život je pominuteľný atak….Nateraz končíme, lebo nás premáha sentiment, clivota etc..