To je čo za otázku? Spýtajú sa mnohí priatelia pravdy pravdiví, ktorým je dobre. Na Slovensku totiž už dobre je. Niekomu viac a niekomu menej. Otázka pocitu, či sa máte dobre alebo zle, je otázka subjektívneho pocitu. Niekto sa má dobre a stačí mu chleba s maslom, práca čo ho baví a dobrá rodina.
A niekto sa nebude mať dobre aj keby mal šicko…a ešte aj modré z neba k tomu šickému.
Tak či tak na Slovensku sa máme v podstate dobre. Každý, kto prešiel kus sveta, mimo západnej Európy to potvrdí.
Nemáme tu choleru, zemetrasenia, sopky, hladomor ani mor.
Máme dostatok pitnej vody, chleba ma každý, kto je hladný, pivo je relatívne lacné a kto chce viac statkov, zoberie si hypotéku a kúpi si byt aj auto.
Takže si myslím, že sa máme v globále celkom dobre. A ak ste zdravý, tak nielen v globále, ale môžte piť aj v lokále.
Mohli by sme sa mať síce aj lepšie, ale to by Slováci nemali toľko pindať a viac robiť a postaviť sa proti neprávosti a skrivodlivosti čelom, prípadne aj ísť do ulíc a za právo a spravodlivosť zabojovať.
To však urobili Slováci naposledy pred dvadsiatimi rokmi a teraz mnohí len tárajú a kukajú priblblé seriály. Ich ľahostajnosť teda znamená, že im nevadí kradnutie politikov, úradníkov, podvody bohatých, farizejstvo a judášstvo mocných.
Kedy teda bude dobre na Slovensku?
Klasik by povedal, že dobre už bolo.
Realista povie, že sa máme dobre
a idealistický optimista povie, že na Slovensku bude lepšie vtedy, ak sa nájde v každom meste, obci, dedine na Slovensku aspoň 7statočných. Vtedy sa snáď kolečko dejín Slovenska a Slovákov začne otáčať pomaly a postupne k spravodlivému a tým pádom aj lepšiemu Slovensku.
Hore uvedené prijaté ako neoficiálne stanovisko väčšiny členov košického diamantu.