Dneska som si prečítal postreh p. Chmelára na pravde pravdivej s názvom: Dozrel čas na novú spoločenskú zmluvu. Viac: http://nazory.pravda.sk/dozrel-cas-na-novu-spolocensku-zmluvu-dho-/sk-nana.asp?c=A101230_090848_sk-nana_p12
V prvom rade skonštatujem, že p. Chmelár má o trochu viac rokov a logicky asi aj viac skúsenosti ako ja. Teoreticky by jeho pohľad na svet a Slovensko na základe jeho rokov a skúsenosti mal byť aj správnejší ako môj.
Ale….dovolím si polemizovať s niektorými názormi p. Chmelára.
A. Cieľom mojej polemiky je v dobrom prípadne posunúť veci dopredu a nie s niekým sa sporiť.
B. Moja doleuvedená reakcia vznikla tak, že som si sadol a napísal…nesedel som nad tým 3 dni a nešpekuloval, ako to napísať tak, aby som sa niekomu zapáčil alebo krajšie a komplikovanejšie (znie to potom tak honosne) to naformuloval a pod…
ECH: Zoči-voči stupňujúcim sa nepokojom vo svete štát v dnešnej dobe neprežije, keď bude podávať svojim občanom nacionalizmus a etnocentrizmus ako morfium. Základom slovenskej štátnosti nie je a nemalo by byť samoúčelné vzývanie nezávislosti, ale rozvíjanie hodnôt, ktoré legitimizujú vlastnú identitu pred svetom. Naše najvýznamnejšie hodnoty sa formovali v tradíciách Slovenského národného povstania a Nežnej revolúcie.
VG:
1. Aké nepokoje vo svete ? Tých niekoľko lokálnych vojen vo svete ? Tie vždy boli a/alebo budú. Ako sa Slovákov dotýka konflikt v Iraku ? Zdražie im benzín. Konflikt v Pobreží Slonoviny ? Zdražie im kakao. Inak sa ich to nijako netýka. Je im to šuma fuk. Tými konfliktami určite nie je ohrozená existencia štátu Slovensko ako takého.
2. Slovenské národné povstanie – nuž tak tu by som sa dovolil pristaviť trošičku viac. Ja som SNP neprežil a p. ECH detto. Takže robí závery o SNP na základe sprostredkovaných informácii. A pri každom sprostredkovaní informácií dochádza k skresleniu. O SNP sa hovorí, že bolo fasa, lebo sme sa tým akože pridali k víťazom. A víťaz berie všetko. Ja osobne by som spätne radšej uvítal porážku Slovenska v 1945 ako spojenca Nemecka v štýle Fínska a mal 40 rokov samostatné neutrálne Slovensko, ako keď sme mali 40 rokov Slovensko v socialistickom Československu a ruskej zóne vplyvu. Ale to je história, ktorá sa vyvinula tak či tak, a úplne mimo nás. Odvolávať sa však v histórii Slovenska na SNP ako na najvýznamnejšiu hodnotu, nuž…. Ale chápem, že klišé je klišé atď..
3. Nežná revolúcia. Detto. O čom sa bavíme ? Veď okrem bratislavskej päťky, ktorá brojila proti režimu, tak drvivá väčšina Slovákov bola (s)pokojná. Keby sa geopolitická situácia nevyvinula tak ako sa vyvinula, komunisti sa nerozhodli transformovať svoju ideologickú moc do moci získania kapitálu, tak žijeme asi stále v ČSSR.
ECH: Povstanie ukovalo našu hrdosť a dôstojnosť, našu humanistickú vieru, že oddanosť slobode je vzácnejšia ako oddanosť štátu, že národ, ktorý sa postaví na odpor neznesiteľnému útlaku, možno poraziť vojensky, ale nemožno ho zničiť historicky. Najväčšia sila Povstania nespočíva v jeho dramatických príbehoch, ale v odvahe odolať sugestívnej kapitulantskej argumentácii a pochopiť, že faktická porážka nemusí byť porážkou mravnou a že mravné víťazstvo sa môže neskôr obrátiť na víťazstvo faktické, kým mravná porážka nikdy.
VG:
1. Ty vole. Tie slovné zvraty Chmelárove. Veď nad tým musel sedieť hodiny. Tak vznešene to napísal. Skoro ako keď som čítal knihu profesora na VŠ. 5x som ju musel prečítať, aby som to pochopil a aj tak som to pochopil inak ako profesor. Nuž o mravnom víťazstve by nám vedel hovoriť napríklad Palach. Z neba sa pozerá, že po štyridsiatich rokov od jeho upálenia má tabuľu. Je mravný víťaz. Zburcoval národ ? Raz v 1969 na jeho pohrebe boli nejaké nepokoje a tým hasla fajka.
ECH: Na druhej strane Nežná revolúcia má v sebe zakódované tri heslá, ktoré treba očistiť od subjektívnych spomienok jej účastníkov a vytesať ich zlatými písmenami do našej historickej pamäti: toleranciu, nenásilie a demokraciu.
VG:
1. Zlaté písmená…nuž silná káva na to, že dnes spätne asi všetci vieme o čom bola revolúcia: transformácia aktív štátu do súkromných rúk (slovenských kapitalistov alebo imperialistických kapitalistov). A nové trhy pre výrobky zo zadlženého Západu. Ale aj ja som bol vtedy p. Chmelár naivný. Problém je, ak naivita zostáva, a ešte väčší, ak sa niekto štylizuje do polohy toho, kto rozhoduje čo je a nie je morálne.
ECH: Slovenská republika sa od svojho vzniku zmieta v studenej občianskej vojne. Už dávno nie je podstatné, kto bol a kto nebol za rozdelenie Československa. Dnes je dôležité pochopiť, že takto hlboko rozpoltená spoločnosť nemôže dlhodobo a systematicky budovať štát.
VG:
1. Aká studená občianska vojna ? Na Slovensku je absolútny pokoj a pohoda. Choďte sa pozrieť do nákupných centier p. Chmelár. Slováci žijú a žujú krásny konzumný život, plný mamonu, stihománie za evrami, kupovania vecí na leasing a úver a žrania jogurtov a kureniec plných éčiek. Skoro všetci sú spokojní a ešte spokojnejší sú tí, ktorí sa stali dobrovoľnými ekonomickými otrokmi a zobrali si hypotekárny úver na 30 rokov, aby si mohli kúpiť šitový byt v Blave. Teplá občianska vojna je niekde v Afrike a nie studená občianska vojna na Slovensku.
ECH: Preto dozrel čas na novú spoločenskú zmluvu. Vhodnou inšpiráciou nám môže byť Island, ktorý si začal vytvárať ústavu zdola, demokraticky, zapojením širokých vrstiev obyvateľstva. Aj my potrebujeme verejnú diskusiu o novej ústave.
VG:
1. Najviac ma však z vedeckých myšlienok p. Chmelára zaujal ten Island. Island bola ešte pred 3 rokmi štatisticky jedna z „najbohatších“ krajín na svete. Robili podvody, tak ako robia veľké podvody skoro všetci vplyvní na Západe a aj na Východe (počnúc bankami a končiac afroameričanom), tak skrachovali. No a čo ? Stalo sa niečo bežnému človeku na Islande ? Boli ste tam ? Nuž áno, stalo sa mu. Mal dva domy a tri autá. A dneska má len jeden dom a jedno auto. Ale poviem Vám p. Chmelár, píšete veľmo vznešene. Taký bežný čitateľ pravdy pravdivej ako som ja, som to musel prečítať 3x a aj tak som sa chytal len na slová SNP, Nežná revolúcia a Island.
A úplne na záver. Na Islande vyhrali teraz, keď sú akože v „sračkách“ komici.
http://hnonline.sk/svet/c1-44613230-potapajuci-sa-island-stavil-na-humoristu
Normálne komici, humoristi, ktorí išli do politiky a ukázali ľuďom pravdu, že celá politika je to len divadlo a fun.
U nás sa však politici tvária seriózne a doma v straníckych centrálach sa smejú akú majú zábavu zo Slovákov.
Takže na Slovensku začne byť „lepšie“, až keď najprv pôjdeme do sračiek a potom prídu politici, ktorí aspoň nehrajú divadlo a hovoria pravdu. A keď ho náhodou hrajú, tak povedia: „Sme humoristi, dámy a páni, hráme divadlo.!“ Je to fér a nie je to podvod.
Intelektuálne reči veci nepomôžu. Buď revolúcia, alebo si počkáme na krach systému, alebo partokraciu zničíme evolučne demokraticky.