V podvečer prevzatia moci v Bielom Dome červenými v meste Rašice sa na rokovaní košického diamantu v hostinci u Janka v Kasse udialo niekoľko pozoruhodných vecí. Veci boli tak pozoruhodné, že je nutné ich priateľom pravdy pravdivým objasniť menej ako nepriateľom sme nepravdivým, keďže priatelia na pravde nás viac chápu ako ostatní.
Nuž ale poďme k veci. Ako všetci vieme, blížia sa Vianoce. Členovia košického diamantu sa plne stotožňujú s vetami autora článku na nete jereja Mareka citujúc: „V predvianočnom období mal na Slovensku veľký význam aj pôst ako duchovná príprava na Vianočné sviatky. Asi najsilnejšia bola a je táto tradícia u východných kresťanov – pravoslávnych, ale i greckokatolíkov, v súčasnosti stále hojne zastúpených na východnom Slovensku. Aký je zmysel pôstu, čo symbolizuje a ako sa praktizuje napríklad v pravoslávnej cirkvi?
Pôst trvá 40 dní
Zmysel pôstu
Zmyslom pôstu je obnovenie duchovnej jednoty s Bohom a príprava k dôstojnému sláveniu narodenia nášho Božského Spasiteľa.
Pôst má hlavne duchovný rozmer
Telesný pôst bez pôstu duchovného neprináša žiaden osoh pre spásu, a dokonca môže byť duchovne škodlivým. To sa môže stať vtedy, keď človek zdržujúc sa od jedla, začne si namýšľať svoju dokonalosť, duchovnú výšku, ktorú dosiahol svojím pôstom. Skutočný pôst nemôže byť bez modlitby, pokánia, krotenia sa v nevraživosti a posudzovaní, bez vykoreňovania zla z nášho života. Pôst nie je naším cieľom, ale je spôsobom ako krotiť svoje telo, vášne a ako sa očistiť od hriechov. Pôst bez modlitby a pokánia sa stáva iba diétou. „
To, že sa členovia košického diamantu stotožňujú s postom nielen slovne ale aj fakticky je dokázané aj tým, čo sa udialo 20.decembra 2010 u Janka a preto opisujem, čo sa udialo skoro doslovne:
1. Pišta – a simple slivkár – nosič vodky pre skupinku: „Wodca sa postavil a riekol: Dávam ruky preč od Cvikly. Mám už dosť Cvikly bez chrena. Nemá žiadnu chuť, treba ju dlho variť a pri šúpaní cvikly mám ruky červené, ako keď s palcom sa hrabem na miestach raz za mesiac krvácajúcich a palec je potom celý červený. Nexem to sas ešte raz zažiť.“
2. Ištván – pôvodom Maďar, túžiaci po obsadení Dolnej zemi a vzniku veľkého Slovenska – ochrankár skupinky: „Pišta sa k stanovisku wodcu postavil tak, že požiadal ostatných, aby sme sa v predvečer Sviatkov Božej Lásky a pokoja nesporili a prevzali zodpovednosť ako kolektív za chren, ak už nie za Cviklu. Za chrenom na rozdiel od Cvikly nezostávajú krvavé paprče, ale len prstíky, ktoré sem tam šupky dupky niečo si strčia šikovne tam i hentam. Je to síce nebárz dobre, ale furt lepšie ako krvavé paprče Vladimíra M.“
3. JUDr. Vladimír Gürtler – po reklame s Matovičom úspešný advokát z Košíc – financ majster skupinky http://vladimirgurtler.blog.pravda.sk/2010/08/05/matovic-tara-a-ja-nestiham-reagovat/: „Každý, kto strúhal chren vie, že sa človeku chce plakať. A plač je niekedy ako Slnko – najlepší lekár. Pre človeka, ak mu je ťažko, je lepšie ak si poplače ako keď si nepoplače. Uľaví sa Vám nad Chrenom a je to lacnejšia medecína ako amerikaňske antidepresívum Prozac.“
4. Tóno – štátny zamestnanec – donášač skupinky: „Výnimočne Súhlasím s Pištom, aby košický diamant prevzal zodpovednosť za chren. Ak už nie za všetok chren, tak aspoň za kus chrena, lebo po pri spomienkach na dobu minulú: http://vladimirgurtler.blog.pravda.sk/2010/09/25/chren-s-cviklou-je-fasa-ale-aj-bez-chrena-je-dobra-stolica/ viem, že panna zázračnica odmení na Vianoce hlavne východných kresťanov – pravoslávnych, ale i greckokatolíkov, ak dodržiavali pôst a čo sme aj dodržiavali.“
5. Joseph G. z Medzeva – ponižší, mierne krívajúci 30tnik – ideológ skupinky: „Pôst bez modlitby a pokánia sa stáva iba diétou a preto ideologicky súhlasím, aby košický diamant ako káže wodca Wodca dal od Cvikly ruky preč ale sas prebral zodpovednosť za kus Chrena. Pôst nie je naším cieľom, ale je spôsobom ako sa očistiť od hriechov a to dokážeme, iba ak budeme jesť všetci veľa a veľa chrenu. S Cviklou a ešte lepšie s jabĺčkom. Mňamky, mňamky.“
Na záver bolo skonštatované, že by mohlo vzniknúť v časoch celosvetovej krízy aj nové pracovné miesto v obci Bezfajov – a to post záhradníka a pestovateľa Chrenu a inej zeleniny.
Dobrý Chren v obci Bezfajov by sedlákom na Východe ukázal ako sa dobre žije s chrenom nielen v období počas pôstu. http://www.slonoviny.sk/
Celá debata | RSS tejto debaty